História

Samostatné územie obce sa v stredovekých listinách objavuje prvýkrát roku 1260 ako „zem Betlema“ (terra Bethlem). Priamo ako obec sa objavuje až v listine z roku 1311 (villa Bethlem).

Betlanovce historici zaraďujú k najstarším stredovekým obciam na Spiši. Patrili totiž k zemianským dedinám, tzv. spišským kopijníkom, ktorým už roku 1243 kráľ Belo IV. obnovil ich staré výsady. Belovo privilégium potvrdili ďalší panovníci: Karol Róbert roku 1314 a Vladislav II. roku 1511. Išlo predovšetkým o potvrdenie ich osobnej slobody, právo voliť vlastného sudcu, dedičské práva, oslobodenie od poplatkov. Ich povinnosťou bolo, v prípade potreby postaviť ozbrojených kopijníkov do kráľovského vojska. Kopijnícke obce vytvorili vlastný samosprávny orgán – Stolicu X spišských kopijníkov (tzv. malú župu). Oficiálnym sídlom tejto župy sa stali od roku 1725 do jej splynutia s veľkou Spišskou župou v roku 1803 Betlanovce. V tomto období sa obec radila k stredne veľkým obciam na Spiši. V roku 1787 tu v 70 domoch žilo 502 ľudí. Obyvatelia sa živili prevažne roľníctvom a časť pracovala v lesoch. Pôda v obci patrila viacerým zemepánom, ktorí v 18. storočí vytvorili aj inštitúciu na správu spoločného majetku najmä lesov (komposesorát). Z Betlanoviec pochádzal významný rod Turzovcov, okrem iného aj úspešných podnikateľov, ktorí sa veľkou mierou pričinili o rýchly rozvoj renesančného umenia na Spiši.

Obec je rodiskom akademického maliara, pedagóga, osvetového pracovníka a organizátora výtvarného života Jozefa Majkuta. Bol známy predovšetkým ako maliar Slovenského raja. Časť jeho tvorby, môžeme nájsť v stálej expozícií Galérie umelcov Spiša v Spišskej Novej Vsi.

Kultúrne pamiatky

Svedkami viac ako sedemstoročnej, bohatej histórie Betlanoviec sú viaceré pamiatky a historické budovy:

- Kostol sv. Kozmu a Damiána
- Renesančný kaštieľ
- Barokový dom
- Zemianska kúria
- Stoličný dom

Kostol sv. Kozmu a Damiána

Kostol stál v obci už v druhej polovici 13. storočia. Roku 1309 získal od pápeža Bonifáca IX. plnomocné odpustky a z toho dokumentu vieme, že bol postavený k úcte sv. Kozmu a sv. Damiána. Patrícium chrámu sa zmenilo počas reformácie roku 1646, keď kostol bol v rukách evanjelikov a patrónom chrámu sa stal sv. Michal Archaniel. K pôvodným patrónom – sv. Kozmovi a sv. Damiánovi sa obec vrátila medzi rokmi 1731 – 1781, keď došlo k väčšej prestavbe chrámu, ktorý patril už definitívne katolíkom.

Pôvodných patrónov kostola sv. Kozmu a sv. Damiána si Betlanovce vložili aj do obecného pečatidla o priemere 27 x 32 mm, ktoré si dali vyhotoviť roku 1836. Oválne pečatné pole vypĺňajú postavy svätcov. Nad nimi je Božie Oko s vyžarujúcimi lúčmi. Kruhopis obsahuje text: „SIGILL:POSS:BETHLENFALVA:1836*“ (Pečať obce Betlanovce). Túto pečať používala obec na overovanie svojich dokumentov ešte v 70-tych rokoch 19. storočia. Z tejto historickej pečate sa vychádzalo aj pri obnove obecných symbolov v roku 1999.

Renesančný kaštieľ

Najstarší renesančný kaštieľ na Spiši sa nachádza v obci Betlanovce. Postavený bol v rokoch 1564 až 1568, ako sa to dá vyčítať z letopočtu nad vstupným portálom. Nad dátumom sú aj dva rodové erby s iniciálkami PF a HB (Peter Feigel a Helena Bobst-Bethlenfalvy, ktorá bola dcérou Magdalény Thurzovej a majetného levočského občana Cyriaka Probsta). Pod erbami je latinský nápis: QUIS CONTRA NOS, SI DEUS NOBISKUM, QUI CONTRA NOS 1568 (Kto proti nám, keď Boh s nami, kto proti nám 1568). Betlančania volajú tento kaštieľ „Korunky“ pre renesančnú štítkovú atiku, ktorá so všetkých strán zakončuje múry a z vonku zakrýva pultovú strechu. Drevená pavlač tiahnúca sa pozdĺž všetkých štyroch strán, bola rekonštruovaná na základe zachovaných otvorov pre trámy, koncom 50-tich a začiatkom 60-tich rokov 20. storočia. Od zriadenia Chránenej krajinnej oblasti Slovenský raj (dnes už Národný park) v roku 1966 do roku 1975 bol kaštieľ sídlom Správy CHKO Slovenský raj.

Barokový dom

Zemianska kúria

Stoličný dom

Bol pre potreby sídla Stolice X. spišských kopijníkov vybudovaný v rokoch 1767 až 1769. V budove sa nachádzala úradná sieň (na konanie kongregácií), väzenie a sklad. Po vybudovaní stoličného domu, kongregácie boli konané vždy v Betlanovciach a to až do zániku malej župy v roku 1803. Stoličný dom odkúpil veľkostatkár Betlenfalvy a využíval ho ako byt pre svojich čeľadníkov a ako sýpku. Po druhej svetovej vojne Štátne majetky v ňom zriadili sklad nafty a kováčsku dielňu. Budova postupne chátrala. 9. apríla 1963 sa pod ťarchou snehu zrútila i tak už zahnitá šindľová strecha. Preborila sa tiež klenutá povala, na ktorej bol v omietke zobrazený erb Stolice X. spišských kopijníkov – medveď stojací na zadných nohách držiaci ľaliu (strom – podľa historikov) s letopočtom 1769.

Kontakt:

Anketa:

Napíšte nám:

História

Kultúrne pamiatky

Novinky:

Kalendár:

Kurzy valút:

Počasie: